Kunerád – smutný príbeh zámku a jeho gýčového majiteľa

Autor: Natália Milanová | 22.10.2018 o 16:50 | Karma článku: 10,07 | Prečítané:  22528x

Keď som prvýkrát náhodou natrafila na webe na fotografiu zámku Kunerád, nechcelo sa mi veriť, že je na Slovensku. Veď je ako z rozprávky. Jeho príbeh však nemá s rozprávkou nič spoločné. Iba ak s takou, ktorú ešte nevymysleli. 

Lebo v nej zlo zvíťazilo nad dobrom.

Zámok postavený v roku 1916 prežil prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, partizánov, dokonca aj komunistov. Ustál ešte aj nežnú revolúciu, vydržal aj divoké 90-te roky, no potom sa už pomaly ale iste začal ukladať na máry. Klinec do rakvy mu zatĺkol požiar strechy v roku 2010.

Strecha bola v tom čase už takmer dokončená. Na prvý pohľad to vyzeralo, akoby zámku začalo svitať na lepšie časy. Strecha začala horieť, keď si robotníci zbehli na obed. Dodnes je záhadou, či to bola nedbanlivosť alebo úmysel.

Faktom je, že vlastník - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, ktoré ovládajú rodina Miškolciových, odvtedy do zámku okrem skutočne nevyhnutných investícií nedal ani cent navyše. Zlé jazyky však šepkajú aj čosi iné. Vraj by ich vôbec neprekvapilo, keby bola strecha zapálená úmyselne, keďže bola poistená.

Člen predstavenstva kúpeľov Zdenko Miškolci v roku 2013 pre portál tvnoviny.sk priznal, že z poistky dostali vyplatených 1,2 milióna eur, ale to sa im málilo. S poisťovňou sa kúpele dokonca súdili, lebo požadovali vyplatiť až 2,4 milióna eur. Či dostali aj zvyšné peniaze, neviem. Medzi zverejnenými rozsudkami sa tento prípad nedá nájsť.

No aj keby ostalo pri pôvodnej sume, tak za 1,2 milióna sa nepochybne dá na historickej stavbe kadečo vylepšiť. To by však majiteľ musel aspoň trošku chcieť. Potom nečudo, že klebetníci s fantáziou sa nebránia ani scenáru hodnému rokov 90 tych - opravím strechu za so štátnou dotáciou, zapálim ohník, poisťovňa vyplatí miliónik a peniaze údajne skončia v lone Afrodity a sadrových odliatkoch gýčových antických kúpeľov. Ale dosť bolo špekulácií od dobre informovaných miestnych zdrojov. Jeden obvinený z ohovárania v rodine celkom stačí.

Skrátka. Súkromný vlastník, evidentne „milovník“ umenia a kultúry, oduševnený pre bohatstvo našich predkov asi tak ako pes pre teóriu relativity si po požiari zrejme povedal, že taká stará haraburda nie je dobrá k ničomu. A hoci ho pamiatkový úrad atakoval, bral tieto povinnosti ako nutné zlo a ako len mohol, všetkým sa vyhýbal.

Dokonca sa začal s krajským pamiatkovým úradom súdiť. No za pravdu pamiatkovému úradu dal napokon aj Najvyšší súd, kde sa vlastník odvolal. A tak zámok aspoň základne zabezpečil. Veď si predsa ctí ústavu, kde sa píše: „Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.“

Koncom septembra sme si išli pozrieť zámok na vlastné oči. Človeku sa chcelo plakať. Miesto honosnej kultúrnej pamiatky polorozpadnutá ruina. Zakliaty dom, do ktorého chodia na zážitkové výpravy celé rodiny. Ak by niekto za tých osem rokov vyberal vstupné, bolo by aj na celkovú obnovu.

V polovici októbra som sa bola informovať na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline (KPÚ), aká je aktuálna situácia so zámkom v Kuneráde. Podľa posledných medializovaných informácií mal totiž do hry vstúpiť nový a záhadný potenciálny vlastník. Riaditeľ KPÚ mi trpezlivo vysvetľoval, aké kroky pamiatkový úrad voči majiteľovi za všetky tie roky po požiari podnikol. Nebolo toho vôbec málo. No väčšina skončila bezúspešne. Po tom, čo sa objavil záujemca o kúpu, orientovali už požiadavky naňho. Dokonca bolo naplánované aj stretnutie, no na poslednú chvíľu bolo zrušené. Nový projektant tiež ostal iba na úrovni dvoch telefonátov. Vyvstala vážna otázka, či nový záujemca skutočne existuje a ak áno, odkiaľ je. S KPÚ sme sa dohodli, že pokiaľ sa dozvedia, o koho ide, budú ma informovať. Rozchádzali sme sa s tým, že zámok sa ešte v tomto stave zachrániť dá, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá.

V piatok 19.10. mi emailom prišla odpoveď z KPÚ Žilina: „...podľa informácií vlastníkom sú stále SLK Rajecké Teplice, a.s. Začiatkom novembra máme na objekte štátny pamiatkový dohľad, na ktorý sme pozvali aj zástupcov Ministerstva kultúry SR aj Obec Kunerád (ako príslušný stavebný úrad),“ napísal mi riaditeľ KPÚ Žilina. Odpovedať naň a požiadať o možnosť zúčastniť sa na dohľade som už nestihla.

V sobotu 20.10. zámok opäť zachvátil požiar. Náhoda? Neverím.

Tentoraz to už naša národná kultúrna pamiatka skutočne nemusí prežiť. V tichosti sa tak zaradí medzi iné historické objekty vlastnené nezodpovednými majiteľmi – súkromníkmi, ale aj štátom, na ktorých je zákon bezzubý a úrady prikrátke. Zámok v Kuneráde je jeden z najsmutnejších prípadov ničenia nášho kultúrneho dedičstva. Ak má niekto pochybnosti, že Kunerád nebol pamiatkovo dôležitý, tak si ho dovolím prirovnať k zámku v Bojniciach. Ten ročne navštívi 200 000 ľudí. Keby ho nechali majitelia spustnúť, tiež by sme mykli plecom? Majiteľ si nesplnil svoje povinnosti a obávam sa, že sa opäť a raz nič nestane.

Nemôžeme sa však tváriť, že nám je to jedno. Nemôžeme tolerovať stav, v ktorom sa národné bohatstvá rúcajú, chátrajú a jediný argument, prečo to tak je, znie – nie sú peniaze. Keď si môžeme dovoliť vlaky zadarmo, obedy zadarmo, nebodaj schvália ešte aj dôchodkový strop a odvod pre obchodné reťazce, ktorý by išiel do špeciálneho fondu ministerstva pôdohospodárstva – prečo si nemôžeme dovoliť investovať do pamiatok, ktoré by mohli byť našou pýchou. Zdrojom nielen poznania, ale neskôr aj peňazí.

Stačí iba chcieť. A začať v tejto veci niečo robiť. Nebude to jednoduché, ale to nie je nič, čo stojí za to. Pamiatky za to stoja.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Zmenili sme ekonomiku aj zákony, ale nezmenili sme myslenie

O Novembri 89 s jednou z hlavných tvárí.

Spievali slobode. Ale koho to zaujímalo?

Úrad vlády zorganizoval Galavečer 30 rokov slobody.


Už ste čítali?