Nechajme názvoslovie bokom. Viac ma zaráža, prečo predseda strany, ktorá sa potrebuje pozviechať z bezútešného stavu, nemá vyššie ašpirácie. Chápem, že pre Pavla Freša je dôležité zúčastniť sa politického príbehu o premožení zradného socialistického draka statočnou pravicou aspoň v jednom kraji a šance na zvýšenie preferencií pre svoju stranu vidí aj v drobnej práci medzi ľudom. Rozumiem aj tomu, že chce pokračovať v započatom diele, hoci s niekoľkými kauzami na krku (nemocnica v Malackách, dlh kraja), ale predsa odhodlaný chrániť svoje postoje (okrem jedného zbabelého úteku pre kamerou), na blogoch, v periodikách, či svojej internetovej stránke. Ale nemal by mať ako predseda strany ambície stať sa po voľbách 2016 premiérom?
Rozhodol sa kandidovať na predsedu BSK a do volebnej kampane vytiahol okrem iného aj s novým imidžom - niekoľkodňovým strniskom. Nič prekvapujúce. Marketingové oddelenia viacerých politikov (viď Procházka) sa evidentne zhodnú v tom, že náznak brady pôsobí príťažlivo, nedbalo elegantne a zaberie najmä na cieľovú skupinu pravicovo orientovaných žien - matiek po 30-tke. Traky na nohaviciach v štýle Larryho Kinga sú milé a účelné, najmä keď sa dozvedáme, že Pavol Frešo za posledné obdobie nemálo schudol.
Po prezretí si kandidátovej stránky by malo byť človeku jasné, že Pavol Frešo je aktívny, moderný, vie, čo robí a má predstavu o tom, čo treba robiť v budúcnosti. Všímavejšie typy by mohla zaraziť podobnosť jeho modrého kruhu so žltým lemom, vo vnútri s nápisom „Frešo náš župan" s logom obchodného reťazca Lidl. Možno by stálo za pokus do budúcej kampane použiť niečo ako Fres(h)o a odvolávať sa pritom na zaručene čerstvý (neprehnitý) tovar. Otázkou ostáva, akým tovarom vlastne Frešo je.
Spomedzi kandidátov Krajcera a Flašíkovej-Beňovej sa javí ako ten, čo má najjasnejšiu predstavu o tom, čo ďalej v BSK. Dokonca sa zdá, že BSK pozná ako vlastnú dlaň a venuje jeho riadeniu pomerne dosť času, aj keby sa dalo nepochybne viac. Čo keby sa vzdal poslaneckého mandátu, aby mali ľudia konečne pocit, že nesedí na dvoch stoličkách?
Možno by nezaškodilo, keby pouvažoval aj o obmedzení vychádzok na Sasinkovu ulicu, kde má zhodou okolností hlavný stan veľkopodnikateľ Ivan Kmotrík. Zrejme len nerád by voličom vysvetľoval, že svoj pracovný čas ani tak veľmi nedelí medzi parlament a BSK, ale medzi pána Kmotríka na strane jednej a BSK, parlament a SDKÚ na strane druhej.